Iné záujmy

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Témou týždňa je Učím se žít(hoci nikde inde okrem blogu TT sa to nepíše), tak som sa rozhodla, že napíšem recenziu na knihu, ktorá ma, a verím, že aj mnoho iných ľudí tiež naučila lepšie žiť.

 

Záujem o túto knihu bol v prvom rade vďaka tomu, že pán Valuch je z Dubnice nad Váhom(ako ja), jeho brat robí v knižnici, ktorú nepravidelne navštevujem a navyše kámoší s mojim bývalým učiteľom angličtiny(najkrajší telepat), ktorý mi vlastne aj zohnal tú knihu aj s venovaním :-). Ešte raz ďakujem.

 

Skutočný príbeh Slováka uväzneného v Iráne

 

V krátkej autobiografii pod názvom Univerzita Samoty zachytáva svoj polročný pobyt v jednom z najznámejších a najbrutálnejších väzení sveta, Evin Prison v Teheráne. Tu bojuje nielen s nepriazňou osudu, s ťažkými podmienkami na samotke a s nátlakom, ktorý naňho nepretržite vyvíjali, ale tvrdý boj sa odohráva aj v jeho mysli - čelí strate ideálov o svete a sebe samom. V neustálom kolotočinezabudnuteľných zážitkov, ničivých myšlienok a príbehov iných väzňov, ktorých časom spoznáva, sa opakovane presviedča o zmysle svojho utrpenia a získava nový pohľad na svet a na vlastný život. (zdroj fotky a tohto textu/popisu+ viac info + možnosť zakúpiť knihu)

 

Môj názor:

Mne osobne táto kniha veľmi veľa dala. Keby sa ma niekto pýtal, že ktorá kniha je moja obľúbená, určite poviem, že Matej Valuch - Univerzita samoty. Nie som nejaká vášnivá čítateľka, ktorej čítanie kníh patrí medzi jej hlavné hobby a týždenne musí prečítať aspoň 2 knihy, no napriek tomu som okrem tejto knihy ešte nejaké prečítala, jo boli dobré, boli vtipné, ale nič mi nedali, a ak aj hej(lebo každá kniha niečo dá), tak naozaj iba zlomok toho, čo mi dala Univerzita samoty. Táto kniha ma vlastne tiež naučila žiť o niečo lepší život, Matejove myšlienky ma často nútili k zamysleniu sa a zvážením zmeny zmýšľania/správania. Veľmi sa mi páčia jeho názory a myšlienkové pochody, v niektorých sa zhodujeme, v niektorých mám pocit, ako keby ma navádzal na správny názor. Ale je pravda, že niektoré máme aj odlišné, napr. a vlastne asi aj jediný, že by sa mladí mali na istý čas posielať do kláštora, ja osobne by som tam pol roka v tichosti neprežila :-D, ale tiež to má svoje opodstatnenie a možno(takmer určite) by to nakoniec aj bolo prínosné. Síce Matejove uväznenie bolo absolútne bezdôvodné, ale ten pobyt tam mu a aj nám aj napriek tomu priniesol veľa. Ja osobne by som normálne dala túto knihu ako povinné čítanie napr. pre deviatakov, lebo pri čítaní tejto knihy sa nedá nemyslieť a všetko, čo čítaš, sa ti ukladá, núti ťa premýšľať a ovplyvňuje ťa to, samozrejme, k lepšiemu. Ale to s tým povinným čítanám sa asi nesplní(keď teraz aspoň my na litike nemáme okrem učebnice žiadne povinné čítanie nejakej konkrétnej knihy), ale môžem vám ju vrelo doporučiť. A nebojte sa, síce je tam popísaný aj priebeh pobytu vo väzení a čo sa tam vlastne všetko dialo, ale nie je to zase až tak brutálne, ja osobne som preskočila iba asi 3 riadky, ktoré boli už na mňa príliš, inak sa to dá v pohode čítať aj pre slabšie povahy.

 

Kniha, ktorá otvorí oči! Vrelo doporučujem. A moje hodnotenie? 100 bodov (na stupnici 1-10 :-D).