Názory a myšlienkové pochody

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

hodiny

(zdroj obrázka)

(nie, vôbec ma neinšpirovala Téma týždňa na Blog.cz xD)

 

Posledný deň môjho života je pre mňa ťažká predstava. Vedieť, že je posledný, že je koniec, nie s blogom, nie so školou, ale jednoducho so všetkým. Som mladá, ale ja sa už rýchlosti času obávam teraz, ako tie roky plynú atď., ako sa mi kráti čas...čo bude na konci? Naozaj existuje život po živote? Ako veriacu ma ukľudňuje fakt, že existuje nebo, ale predsalen, vedieť, že už nebudem žiť je dosť ťažké na psychiku, asi je to tak ako s vianočnými prázdninami(divné prirovnanie, vysvetlím). Posledné dni pred nimi som už školu nemohla skoro ani vystáť a čakala, kedy už konečne skončí, cez prázdniny by bolo pre mňa mučenie chodiť do školy, ale po prázdninách sa to verím, že zmení, lebo aj predtým ma ,,bavilo" chodiť do školy a celé dni sa učiť, lebo som bola na to nastavená, teraz som nastavená na prázdniny, tak sa mi i ťažšie núti do učenia, ale verím, že to opadne, zatiaľ si užívam každú chviľku prázdnin aj života. A asi tak nejako to bude aj na starobu(snáď sa jej dožijem), budem zmierená s tým, čo by som si teraz vedela predstaviť veľmi ťažko. Budem mať pohodovú starobu(snáď) a smrť ma nebude trápiť, aj keď budem vedieť, že je za dverami. 

 

Ale späť k teoretickej časti, keby som sa dozvedela(i keď neviem ako, ale neva, je to teoretická časť), že toto je práve ten deň. No, asi by som spravila rozlúčku, napísala ďakovný status na FB a blog, v ktorom by som oznámila, že iba dnes odpoviem na komenty a zajtra už nie :-D. Rozhodne by som nerobila šialenosti ako napr. bežala vo farebnom vreci cez mesto a podobné veci, ktoré by ma strápnili, nepokazila by som si povesť takto na záver(keby som nejakú mala, že?). Ani by som nepchala do seba všetko dobré jedlo sveta, nechcela by som posledné hodiny svojho života stráviť na WC. Ale asi by som jedla trocha viac, ak by som mala čas a chuť. Ďalej by som dala rodičom inštrukcie, ako pridávať veci na Sashe.sk(mi pripomína citát, ,,Teraz musím pracovať, oddychovať budem až v hrobe"), lebo ich mám ešte plno nezverejnených, bola by škoda, keby sa stali obeťou virtuálnej hniloby a padli do zabudnutia v mojom PC. Možno by som ešte niečo na záver vyrobila, nakreslila, čo by rodičia vydražili ako moje posledné dielo, keď by som sa možno stala v budúcnosti slávnou podnikateľkou s handmade a grafikou :-D. A dobre, podnikania dosť, ešte by som so svojou rodinou diskutovala a spomínala, bola rada, že som ich mala, naozaj sa presvedčila, že sú so mnou v dobrom aj v zlom...a tak...A ešte niečo, smiala by som sa jak keby to malo byť na posledy(lebo by to aj bolo)

 

Kecám, celý deň by som bola frustrovaná aj so zvyškom rodiny a snažila sa (ne)uveriť tomu, že zajtra už nebudem. Ale ten status a inštrukcie k zverejňovaniu vecičiek by som spravila :-D.

 

Táto téma ma prinútila zamyslieť sa nad tým, že toto (pravdepodobne) nie je ešte môj posledný deň života, že by som sa nemala až toľko stresovať, ako ten čas letí a viac si užívať života(však sa snažím), mám ho ešte pred sebou, a keď už sa bude blížiť ten koniec, snáď budem s ním zmierená a tak, človek nemôže plánovať roky dopredu svoj postoj a psychický stav, to je ako predpoveď počasia, premenlivé. 

 

Ale som rada, že ešte mám kopec (aj)krásnych vecí pred sebou. Zrovna dnes som sa zamýšľala, či som so svojím životom spokojná, už ma upúšťal ten pocit, ale keď som si uvedomila srdcom, že budem žiť, hej, vedela som to aj predtým, ale precitnúť to, to je niečo iné...tak mám šťastie, ktoré si predsa nebudem ničiť. 

P.S. Čítanie iných článkov ma inšpirovalo na ešte jednu vec: Vykradnúť banku :-D. Muhaha! :-D. Ale asi sa pýtate, že načo je to dobré, keď si tie peniaze aj tak nestihnem užiť...no, dala by som ich predsa na charitu!