Názory a myšlienkové pochody

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Zdroj je na obrázku

 

Myslím na ňu, často, v poslednej dobe veľmi často. Na moje budúce ja. Čítam si starí zápisky z denníkov a smejem sa na svojej minulej ja, ako netušila, čo sa deje práve jej prítomnej ja, čiže mne. Cítim sa ako keby som sa dívala na reprízu nejakého seriálu(na film je život až moc dlhý a komplikovaný), vravím si, že v tom období som ešte netušila, že čo všetko sa bude diať, ani vo sne sa mi to nemohlo snívať. A s mojim minulým ja mám veľa spoločného, napríklad to, že aj mňa možno v blízkej budúcnosti čaká niečo, čo mi obráti život hore nohami, možno dobre, možno zle, alebo budem žiť v stereotype ešte roky. Neviem. Môj budúci manžel, moja rodina, prvý deň v novej práci, ale aj dôchodok(snáď sa ho dožijem) a smrť, to všetko tam niekde je, v budúcnosti, čaká ma to, v podstate to už existuje, len nie v prítomnosti. Je to ako predtočený seriál a ja čakám, čo sa bude diať ďalej. A či sa dá osud zmeniť? Ťažko povedať, ono aj keď sa osud zmení, tak čo ak bolo v osude to, že sa má zmeniť? O týchto veciach sa nedá ani len premýšľať v prípade, keď nevieme, ako to malo pôvodne byť. Možno si myslím, že zmením osud, ale v skutočnosti ho nezmením, ale to nikdy nezistím, rovnako, ako nikdy nezistím celý svoj osud, až v poslednom momente môjho života. Môj ,,obľúbený seriál" prežívam v 3D verzii, sama v ňom ,,hrajem", nikdy nevidím dopredu scénar. Je to šialené!

 

Keď mi je zle, tak myslím na minulosť, ako mi tiež bolo zle a netušila som, že za nejakú dobu sa mi stane niečo skvelé a na to, aká som bola naivná a trápila sa nad niečím, hoci ma v blízkej budúcnosti čakalo niečo oveľa lepšie. Keď mi je zle, myslím na budúcnosť a verím, že v nej je niekde sú tie momenty, pre ktoré sa oplatí žiť, niečo, je jedno čo, len nech mi to urobí dušu spokojnou. Dúfam, že sa to stane čoskoro, že nemá zmysel sa trápiť, lebo aj tak bude za chvíľu všetko iné, lepšie, a ak nie, vychutnávam si obdobie, kedy je relatívne dobre. Načo sa trápiť, keď za chvíľu bude aj tak všetko lepšie? Veď človek by sa mal skôr tešiť. Načo sa trápiť, keď za chvíľu bude aj tak všetko horšie? Vychutnaj si aspoň toto obdobie.

 

Podľa popisu z minulého odseku mám pocit, že mi je zle často, lebo často mávam takéto myšlienky. Ale ono je skôr pravda taká, že skôr iba veľa premýšľam a hltám prítomnosť, v poslednej dobe mám plno takýchto myšlienkových pochodov, ktoré si musím vyliať na blog, hlavne z dôvodu, že to sú jediné ,,normálne" myšlienky, ktoré mám, verte, moja myseľ má plno nelogických zákutí :-D.