Názory a myšlienkové pochody

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

empatický rekt :-D

Vnútornosti, niečo tak hnusné súčasťou mňa, každého :-D.

 

Ale k veci, táto úvaha pôjde aj do hĺbky, pochopiteľne. Uvažujem, že koľkí ľudia sú vlastne sami sebou. Ale skutočne, nie že si to iba myslia. Aj ja uvažujem, aké je moje vnútro - moje pravé ja? Podľa mňa to pravé vnútro sa nachádza v podvedomí, tam je všetko, čo má pre teba zmysel. Signály, impulzy, pravé emócie. Len problém je, že sú z veľkej časti prehlušované vedomým myslením a aj okolím(ovplyvniteľnosť+vonkajší prejav). Okolie niekedy dokonca prehluší aj vedomie. Bolo by zaujímavé sa dostať úplne do hĺbky, možno som v skutočnosti depresívny človek alebo milovník hororov. Ale to asi ťažko, podľa mňa, väčšine ľudí sa aspoň vedomé myslenie z veľkej časti podobá aj na to podvedomé, nech majú vonkajší prejav akýkoľvek.

 

Vo vnútri je fascinujúce to, že aj keď si to ty, neriadiš ho ty, riadi ho niečo iné, ty môžeš riadiť iba rozhodnutia a vedomé myslenie. Napríklad taká láska. Prv si niekoho všimneš, v tvojom podvedomí sa začne vyvíjať cit, zo začiatku si to ani nemusíš uvedomovať. Až neskôr(niekedy rok, niekedy zlomok sekundy), podľa príznakov, ktoré vysiela práve podvedomie, to zistíš. Povieš si ,,Do mačky! Som v ryži!", a život pokračuje ďalej úplne inými obrátkami :-D.

 

A to isté platí aj pre ostatné emócie a názory, pohľady...môžeš si naplánovať hocičo, že toto ma bude baviť, toto budem mať rada, dokonca aj to, do koho sa zamiluješ. Môžeš to ovplyvniť, ale iba čiastočne. Najviac to záleží na tom, ako na to reaguje tvoje vnútro. Väčšinou reaguje tak, ako vedomé myslenie. Ak nie, tak potom, skôr či neskôr, sa začne vedomé myslenie prispôsobovať podvedomiu.

 

Niektoré vonkajšie podnety sa dostanú iba na povrch, do vedomého rozmýšľania. Príklad môže byť napríklad príklad z matematiky. Vieš, že sa musíš učiť, aby si mal dobré známky a tak. Vedomie to vie, ale v podvedomí v tom nemusíš vidieť zmysel, preto sa trápiš. Takisto aj nepekné správanie sa k iným. Môže ti byť 1135x povedané, že je to zlé, ale ak si to naozaj neuvedomíš, nebudeš mať takú motiváciu sa snažiť, preto trestanie častokrát zlyháva. Jasné, možno to budeš dodržiavať, ale nasilu a skôr, či neskôr sa neovládneš.

 

Ja mám pocit, že vo vnútri je ,,motor", ktorý nám dáva impulzy na (ne)vykonanie alebo opakované (ne)vykonávavnie nejakých činností, ak odtiaľ nejde energia(presvedčenie), tak je to ako ísť autom, ktoré musíš tlačiť ty. Akonáhle nabehne motor, ide to samo.

 

Občas by bolo dobre vypnúť, stíšiť vedomé myslenie a ,,započúvať sa", čo sa snaží podvedomie naznačiť. Niekedy má človek smutnú náladu alebo ho vytočí maličkosť, ale v skutočnosti je až vo vnútri neho ten pravý problém. Alebo robí nejaké veci(napr. pestuje koníček) len preto, lebo si to želá okolie alebo vedomie. Má klapky na mozgu, nechce začať uvažovať nad inými možnosťami a vtedy nastáva moment spomínaný vyššie. Núti sa a preto mu všetko ide ťažšie.

Keď nie je podvedomie - tá pravá podstata, naplnená, človek sa necíti komfortne.

 

Teda aspoň tak to vidím ja.