Názory a myšlienkové pochody

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Sorry :-/ :-D, nemohla som si pomôcť, musela som sem pridať tú poznámku :-D. Ale teraz k téme. Mama je vlastne prvý človek, ktorého uvidíš (ak nerátam pôrodníka), stále ti pomáha, má ťa rada a ty ju tiež, ale prečo hneď od narodenia? Lebo si bola v jej brušku 9 mesiacov a aj keby si ju predtým nenávidela, musela si si zvyknúť :-D. Mama je hádam najdôležitejšia osoba v živote, teda aspoň do 18 a potom je tiež veľmi dôležitá, ale potom je dôležitejší manžel, lebo kto ti tak pomáha ako ona? Viem, sú rodiny, kde je toľko tajností, ale ja som za to, aby žiadne tajomstvá v rodine neboli. Neviem, či by som dokázala mame niečo tajiť (jo, asi pred dvoma a pol rokmi necelý mesiac) a obdivujem (v zlom slova zmysle) ľudí, čo to dokážu. To je isto tou výchovou :-/, samé tresty a ignorácia, keby ste vedeli, ako toto všetko mi leze na nervy, mňa mama netrestá (teda dá to do takej formy, kde to už trest není, napríklad že prehrám v slušnom správaní s ockom, dobre čítate), jednoducho odčíta mi vreckové. Podľa mňa mám veľmi dobrú mamu (jasné, keď som jej prerástla cez mozog), i keď si to často neuvedomujem. Jo, aj tatínka mám rada :-D.

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Pod pojmom krása si môžeme predstavovať hocičo: Krása človeka, krása zvieraťa alebo prírody, krása nejakej veci alebo krása nehmatateľná a neviditeľná, napríklad nejaký pocit alebo hudba. Keď je reč o kráse človeka, ide hlavne o vnútro, lebo niekto môže byť neviem aký krásný, ale keď je vo vnútri zlý, tak to nemá význam. A aj, keď niekto není až tak pekný, ale je dobrý, tak je to podľa mňa lepšie. Najlepšia kombinácia je krásný a dobrý. Niektorým ľudom sa nepozdávajú súťaže Miss a podobne, lebo si myslia, že je to iba o kráse, ale oni sa tam s tými Misskami aj bavia, aj názory ich zaujímajú. Možno sú súťaže, kde ide iba o krásu, ale Miss podľa mňa taká není. Potom je tu krása zvierat a prírody, to hádam nikdy nemôže byť zlé, lebo príroda není zlá, i keď sa nám to tak niekedy javí (mäsožravé zvieratá a pod.), zvieratká niesu nikdy kruté, lebo nemajú inteligentný mozog a nevedia, že sa dajú robiť aj zlé veci, na zvieratá sa nikdy netrebá hnevať, lebo oni nič nerobia naschvál. Príroda je vždy pekná, není pekná iba v prípade, ak do nej nejako zasahujú ľudia (neplatí to vždy) alebo keď je nejaká prírodná katastrofa. Potom sú tu aj pocity alebo hudba, hudba je krásná vtedy, ak sa v nej nájdeme, nejaká pieseň ktorá nás vystihuje, alebo vystihuje nejakú našu životnú situáciu, alebo nám je sympatický spevák/speváčka. Pocity sú tiež krásné, napríklad láska, pohoda, šťastie, smiech a mali by sme si vážiť, že zrovna my máme tak krásny svet.

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Tak takto to niektorí ľudia vidia, ak si to číta práve moja pani slovenčinárka, tak jej odkazujem, že je to slovenčinár, nie slovenčinárka, ale teraz späť k téme. Pravopis je dôležitý, lebo vraj mozog funguje tak, že nečíta písmenko ale celé slovo naraz a vraj ani nelezáží v aokm paordí sú psníekma, dliežôté je, aby bloo pvré a psdleoné pseínkmo na sávrnpom msitee, ale keďže my budeme písať nespisovne, bude sa nám to ťahšie čítať a navyše to nerobí dobrý dojem, ako keby to písal nejaký psychouš alebo čo. Pravopis sa dá naučiť vybranými slovami, nejakými poučkami alebo ešte neviem čím ale najlepšie čítaním a písaním, lebo aspoň trochu si zapamätáš, čo tam má byť, jednoducho trénovať. Na mojom blogu moc nedoporučujem trénovať, lebo tu môžem mať aj hrubky, tak sorry slovenčínári, ak vám svojim blogom robím problémy a vy si míňate svoju červenú fixku(a špiníte monitor).

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Keby nebolo minulosti, neviem čo by bolo, lebo minulosť v nás vytvára povahu, akí sme, takí sme viac menej preto, akú sme mali minulosť, minulosť sú vlastne spomienky, raz napísal jeden blázon:,,Aj ten najkrajší zážitok by som nechcela zažiť, ako by som naň nemala spomienky." Ten blázon som ja a za svojim si stojím, možno by som si to v ten okamih užila ale čo z toho, keby som na druhý deň nevedela, že sa to stalo, jednoducho zážitky sú hlavne aj o spomienkách a spomienky sú minulosť. Ja veľmi často spomínam na svoj minulý život (nie ako minulý život v inom tele, ale ako čo som zažila), keď sa tak spätne zamýšľam, škoda, že sa to nezopakuje, preto si chcem užiť túto fázu môjho života, lebo už sa nikdy nezopakuje a potom si len môžem nostalgicky spomenúť, aké to bolo, keď to alebo to. Chcem si život vychutnať a niektoré veci brať z nadhľadom, ale niekdy sa to nedá, lebo potom to bude už minulosť a ja si budem búchať hlavu o múr, že nemôžem zmeniť minulosť, všetkého s mierou.

Teraz trochu vedecky

Kdesi som počula (a aj tomu verím), že všetko čo my vnímame je vlastne minulosť, lebo kým to mozog spracuje, aj keď iba svetlo, tak je to minulosť aj keď iba o 0,0000000000001(číslo som si vymyslela) sekundy, ale je to minulosť, aj bolesť ,,cestuje" telom nejakou rýchlosťou, kým to náš mozog začne vnímať, takže my vlastne stále žijeme minulosťou, ale naša pamäť je taký, že si tú minuosť zapamätá aspoň trochu (o čom je reč) lebo ak by nie, tak stále by sme mali pocit, ako keby sme zapli TV a nevedeli by sme o čom je reč(lebo nič by si mozog nezapamätal) minulosť je s nami stále, či si to uvedomujeme, či nie a musíme žiť teraz v prítomnosti tak aby sme mali dobrú minulosť.

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Ako ste z názvu článku vydedukovali budem písať, že každý ma v sebe druhý svet, svet kde môže snívať, myslieť bez toho aby mu do jeho myšlienok niekto nakukoval, jednoducho svet iba pre seba, viem, znie to trochu autisticky ale každý to v sebe aspoň kúsok má, aj keď sa ti sníva sen tak si ako keby v inom svete kde je všetko možné, i keď my sme v tom sne dosť naivní, lebo všetkému v tom sne uveríme, väčšinou tam nepremýšľame, že sa deje niečo neskutočné, napr. že si chvíľu vonku a potom v kuchyni alebo čo, ale späť k téme. Máš sen, alebo po niečom túžiš, tak si len tak ľahni, zatvor oči a predstavuj si aké by to bolo, najlepšie je keď si to budeš predstavovať v noci, keď si ideš ľahnúť, lebo niekedy sa človeku sníva to na čo myslí a pri troche šťastia sa ti to aj prisneje. Ďalej druhý svet môže byť na inej planéte v inom časporiestore, alebo aj tu na Zemi môže byť druhý svet, ibaže je z iných molekúl alebo úplne inej hmoty ktorá nezavadzia z našou poznanou hmotou a není ju vidieť ani cítiť a takisto nevidia ani necítia oni našu hmotu (ak nejamú super zariadenia, ktoré to dokážu) ale to je moc sci-fi. Druhý svet môžete poznať aj ako paraelný vesmír. Pre mňa je druhý svet moja myseľ samzrejme a internet, mne to tak pripadá že je to iný svet.