Názory a myšlienkové pochody

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Nová moja filozofia môjho života na svete!!!

Nedávno som si čítala staré denníky a uvedomila som si 2 veci.

1. Aj v mladosti som nebola úplne normálna :-D

2. Naozaj si treba vychutnať každú chvíľu života.

K 2. uvedomeniu prispela táto časť denníka ,,bla bla bla spomienky...chcem vrátiť tie časy.". Spomenula som si, ako som kedysi spomínala na časy ešte dávnejšie(spomínanie na spomínanie, žeby YO DAWG? :-D).

 

 

Som typ človeka, ktorý chce žiť v prítomnosti, ale vkuse myslí na minulosť a budúcnosť, stresuje sa, čo bude ďalej, spomína, atď. Potom spomínam na časy, ktoré boli predtým a chcem ich vrátiť späť, hoci v tom období som bola myšlienkami inde atď. Stresujem sa, ako zvládnem vyššie ročníky školy, čo ak to bude ešte ťažšie a čo ak neviem čo.

 

Jednoducho som nevedela nájsť motiváciu užívať si život v prítomnosti. Akože užívala som si ho aj predtým, ale asi nie naplno, lebo odkedy mám túto formulku, mám pocit, že vnímam svet inak(áno, určite to bude tým, mehehe).

citáty o živote

 

Keď mám dilemu, strach, alebo niečo iné, spomeniem si, že je TOTO práve to obdobie, na ktoré raz budem spomínať, to ma nakopne si život viac užívať. Predstavím si, že som niekde v budúcnosti a spomínam na aktuálne obdobie a znova ho nostalgicky prežívam, hoci je to prítomnosť. Neviem, či chápete.

 

Tento pohľad mi pomáha:

-zbaviť sa stereotypu, lebo potom by sa mi myšlienky plietli a ani by som nemala na čo spomínať, keby sa dialo vkuse to isté,

-mať väčší nadhľad, hlavne nad strachom z budúcnosti, nejako bolo, nejako bude, dokým sa k tomu budúcemu bodu dostaneme(napr. výška, materstvo), tak sa mi xkrát zmení vnímanie sveta a vtedy to už hádam nebude taký problém. To je, ako keby som sa v treťom ročníku na základke triasla z kvadratických rovníc, jasné, prišlo by mi nereálne, že niečo také dokážem, ale postupom času som sa k tomu dopracovala a nejaké rovničky som vyriešila, tak sa dopracujem aj k ostatným veciam. A navyše, keď sa budem trápiť, nebude sa mi potom na to obdobie tak pekne spomínať. 

 

Snažím sa robiť tak, aby ma to bavilo, čiže robiť to, čo ma baví, a to, čo nie, tomu, ak sa dá, vyhnúť, alebo aspoň trocha zmeniť na to pohľad. Chcem mať v budúcnosti na čo spomínať.

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

hodiny

(zdroj obrázka)

(nie, vôbec ma neinšpirovala Téma týždňa na Blog.cz xD)

 

Posledný deň môjho života je pre mňa ťažká predstava. Vedieť, že je posledný, že je koniec, nie s blogom, nie so školou, ale jednoducho so všetkým. Som mladá, ale ja sa už rýchlosti času obávam teraz, ako tie roky plynú atď., ako sa mi kráti čas...čo bude na konci? Naozaj existuje život po živote? Ako veriacu ma ukľudňuje fakt, že existuje nebo, ale predsalen, vedieť, že už nebudem žiť je dosť ťažké na psychiku, asi je to tak ako s vianočnými prázdninami(divné prirovnanie, vysvetlím). Posledné dni pred nimi som už školu nemohla skoro ani vystáť a čakala, kedy už konečne skončí, cez prázdniny by bolo pre mňa mučenie chodiť do školy, ale po prázdninách sa to verím, že zmení, lebo aj predtým ma ,,bavilo" chodiť do školy a celé dni sa učiť, lebo som bola na to nastavená, teraz som nastavená na prázdniny, tak sa mi i ťažšie núti do učenia, ale verím, že to opadne, zatiaľ si užívam každú chviľku prázdnin aj života. A asi tak nejako to bude aj na starobu(snáď sa jej dožijem), budem zmierená s tým, čo by som si teraz vedela predstaviť veľmi ťažko. Budem mať pohodovú starobu(snáď) a smrť ma nebude trápiť, aj keď budem vedieť, že je za dverami. 

 

Ale späť k teoretickej časti, keby som sa dozvedela(i keď neviem ako, ale neva, je to teoretická časť), že toto je práve ten deň. No, asi by som spravila rozlúčku, napísala ďakovný status na FB a blog, v ktorom by som oznámila, že iba dnes odpoviem na komenty a zajtra už nie :-D. Rozhodne by som nerobila šialenosti ako napr. bežala vo farebnom vreci cez mesto a podobné veci, ktoré by ma strápnili, nepokazila by som si povesť takto na záver(keby som nejakú mala, že?). Ani by som nepchala do seba všetko dobré jedlo sveta, nechcela by som posledné hodiny svojho života stráviť na WC. Ale asi by som jedla trocha viac, ak by som mala čas a chuť. Ďalej by som dala rodičom inštrukcie, ako pridávať veci na Sashe.sk(mi pripomína citát, ,,Teraz musím pracovať, oddychovať budem až v hrobe"), lebo ich mám ešte plno nezverejnených, bola by škoda, keby sa stali obeťou virtuálnej hniloby a padli do zabudnutia v mojom PC. Možno by som ešte niečo na záver vyrobila, nakreslila, čo by rodičia vydražili ako moje posledné dielo, keď by som sa možno stala v budúcnosti slávnou podnikateľkou s handmade a grafikou :-D. A dobre, podnikania dosť, ešte by som so svojou rodinou diskutovala a spomínala, bola rada, že som ich mala, naozaj sa presvedčila, že sú so mnou v dobrom aj v zlom...a tak...A ešte niečo, smiala by som sa jak keby to malo byť na posledy(lebo by to aj bolo)

 

Kecám, celý deň by som bola frustrovaná aj so zvyškom rodiny a snažila sa (ne)uveriť tomu, že zajtra už nebudem. Ale ten status a inštrukcie k zverejňovaniu vecičiek by som spravila :-D.

 

Táto téma ma prinútila zamyslieť sa nad tým, že toto (pravdepodobne) nie je ešte môj posledný deň života, že by som sa nemala až toľko stresovať, ako ten čas letí a viac si užívať života(však sa snažím), mám ho ešte pred sebou, a keď už sa bude blížiť ten koniec, snáď budem s ním zmierená a tak, človek nemôže plánovať roky dopredu svoj postoj a psychický stav, to je ako predpoveď počasia, premenlivé. 

 

Ale som rada, že ešte mám kopec (aj)krásnych vecí pred sebou. Zrovna dnes som sa zamýšľala, či som so svojím životom spokojná, už ma upúšťal ten pocit, ale keď som si uvedomila srdcom, že budem žiť, hej, vedela som to aj predtým, ale precitnúť to, to je niečo iné...tak mám šťastie, ktoré si predsa nebudem ničiť. 

P.S. Čítanie iných článkov ma inšpirovalo na ešte jednu vec: Vykradnúť banku :-D. Muhaha! :-D. Ale asi sa pýtate, že načo je to dobré, keď si tie peniaze aj tak nestihnem užiť...no, dala by som ich predsa na charitu!

 

 

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

(zdroj)

Hrdá Slovenka...no, ako sa to vezme, niekedy uvažujem, či by mi v Česku nebolo lepšie. Predsa len, hej, Slovensko je krásne, ale v niektorých smeroch by mi naozaj viac padlo Česko. Napíšem hneď niekoľko dôvodov:

 

1. Väčší exoti

Niekedy mi prídu Česi oveľa vtipnejší ako Slováci, však väčšina československých komédií je česká. Aj reklamy majú častokrát vtipnejšie. A celkovo sú takí viac v pohode...ako ktorí

 

2. Lepší jazyk?

Pri tomto bode by som sa troška rozvetvila:

a) Kratšie slová, ktoré šetria čas: Napríklad aj obyčajné jo a ne - my máme áno a nie, viem, 1 písmeno, ale keď Česi majú o tretinu kratšie to slovo :-D. Alebo napríklad bocian - čáp, čoskoro - brzo, botník - topánkovník :-D...a to sú len tie najvýraznejšie kratšie, inak kratšie, oni majú aj to slovo kratší...

b) Vokalizácia: Česi zase ale vokalizujú a tým slová predlžujú, ale to je veľmi sympatické, Deničko, kámo, chlape, Martine, Ondřeji, Kájo, Jájo, Pájo :-DDDD...tých príkladov je v podstate tak veľa, ako je mien, nemá cenu všetky vypisovať, ale jednoducho, vokalizované oslovenia nie sú také suché...

c) Dvojzmysly: Pri mojej povahe, že chcem všetkých obchytkávať, ale iba za slovíčka, ako vyšité. Chudý je aj chudobný, aj chudý, hořký je aj horúci, aj horký alebo najviac syrový...syrový sýr :-D, mňam!...A pre maniakov do písania kľúčových slov sú slová a slovné spojenia typu vánoční dekorace(jednotné aj množné číslo rovnaké) hotový raj. 

d) A majú swag v mesiacoch v roku. :-D

 

3. Ponožky v sandáloch

Vzhľadom k tomu, že mi je skoro stále zima, tak túto módu vítam. Na Slovensku by ma módna polícia zatkla, ale do Česka kvôli tomu nepôjdem, takže mi asi neostáva nič iné ako...botasky 4ever! :-D :-D :-D

 

4. Krajší chalani

Jo(zase čechizmus :-D), viem, čo si poviete, že to tvrdím iba kvôli dvom konkrétnym Čechom. Ale pravda je taká, že ja som si tento fakt všimla už strašne dávno. Ešte v období, kedy som Martina Chodúra nepoznala a Ondřeja Brzobohatého vnímala ,,iba" ako jedného z tej hromady fešákov z Česka. Keď ja si nemôžem pomôcť, mne sa Česi odjakživa viac páčili.

 

5. #@!?#&licenčné grrr

Iný podnadpis som tomu ani nemohla dať. Jednoducho, keďže sú obaja moji obľúbenci z Česka(náhoda? Nemyslím!), tak si niekedy pozrieť videá s nimi môže byť riadne problém. Takže Youtube 4ever. :-D :-D :-D

 

6. Nemusia písať Monitor

Jo(z.č. :-D), tento článok som chcela napísať už koncom deviatej triedy práve kvôli tomuto bodu. I keď na druhú stranu, vďaka skvelému napísaniu Monitora som nemusela robiť prijímačky.

 

7. Možno i viac kupujú

Dosť často mi prichádzajú zákazky aj z Česka, čo býva niekedy dosť problém, aspoň čo sa týka platby, možno, keby som bola v Česku, ešte viac Čechov by si kupovalo moje výrobky. A možno nie.

 

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

vtipný obrázok dnešná mládež

Novoročné predsavzatie je Témou týždňa na Blog.cz, kde som si prečítala zopár článkov na tú tému a prišla som na 1 zásadnú vec: Nie všetkým ľuďom sa to páči a väčšina to považuje za zbytočnosť. No ja netvrdím tak úplne. Hlavné dôvody, prečo to ľuďom vadí:

 

1. Nedodržia to

Ha, ha, ha! :-D. Jasné, predsavzatie je zbytočnosť, keď sa i tak nedodrží, len si dokazujeme, ako ľahko zlyháme atď...Hej, to je pravda, ale to by sme potom si nemohli dať predsavzatie nikdy, lebo aj tak ho ne...to je zlý prístup. Prvý krok k splneniu cieľa je to ozaj chcieť a ak máme pevnú vôľu, tak to zďaleka nebude posledný krok. A že riskujeme zlyhanie? Tak si nedávajme nereálne ciele! Ale je pekné, ak človek na sebe maká, i keď tým niekedy riskuje, že stratí sebadôveru, ale to nesmie takto brať, lebo to nikam nedotiahne.

 

2. Prečo zrovna na Nový rok? Však predsavzatie si môžem dať kedykoľvek

Hej, a najlepšie zajtra :-D. S týmto súhlasím čiastočne, lebo napríklad ak budeš chcieť zmeniť nejaký svoj nedostatok napríklad v januári a namiesto toho, aby si to spravil hneď, budeš čakať až do konca roka (možno získaš titul King of Prokrastinácia :-D), tak je to ako šampón - na hlavu! xD Ale berte to tak ľudia, možno nejaká tá psychológia, Nový rok, nové ja je pre niekoho dostatočnou motiváciou, ktorú by počas roka nemal. Prečo zrovna oddnes, prečo nie až od zajtra? Ale nie, Nový rok je iba raz do roka, takže žiadne zajtra! Navyše, všeobecne zvyk si dávať novoročné predsavzatia nás svojím spôsobom núti k zamysleniu sa a sebareflexii a možno by sme plno vecí ani nezmenili, keby tento zvyk nebol, takže je to celkom užitočné.

 

A vy, čo sa vám to nepáči: Nenadávajte na novoročné predsavzatia, ale na ľudí, ktorí ich nedodržujú a hlavne, nezabúdajte, že na svete je plno zlepšených ľudí práve vďaka novoročným predsavzatiam.

A moje predsavzatia:

Konečne si dať spraviť rovnátka (neviem, či sa mi podarí)

Nezačať háčkovať xD

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Viem, sotva začali prázdniny, a už uvažujem nad predmetmi zo školy. Vlastne je pravda taká, že ja sa dokonca aj učím dopredu, začala som, keď ešte ani tento školský rok neskončil xD. Ale jednoducho by som sa s vami chcela podeliť o názor na dané predmety v škole. Globálne sa mi zdá, že je toho miestami naozaj moc. Učenie podľa mňa väčšinu nebaví hlavne preto, že je ho veľmi veľa. Aj mňa cez prázdniny oveľa viac baví učenie, keď mám viac voľnosti, učím sa, kedy chcem ja. Nehovorím, že musí byť až taká anarchia, ale malo by ho byť menej, aspoň, čo sa týka niektorých predmetov.

 

Ideme po abecede:

 

Angličtina:

No, v 8. ročníku môj obľúbený predmet. Kvôli učiteľovi :-D. Teraz je to pre mňa celkom zaujímavý a hlavne užitočný predmet. Je potrebný do života a to ma motivuje sa učiť. Ale počkajte, keď budeme mať na gympli každý deň angličtinu a budeme z nej maturovať a študovať ju až moc do hĺbky, hneď na ňu asi zmením názor...a možno nie.

 

Biológia:

Tiež jeden z mojich obľúbenejších predmetov. Síce je to také dosť šprtacie, ale život je zaujímavý. O ľudské telo som sa zaujímala ešte i ako malá.

 

Chémia(jo viem, že ch nasleduje až po h, ale nechcem prerušiť reťazec):

Tiež zaujímavý predmet. Dosť taký, že keď pochopíš princíp, tak sa nemusíš skoro učiť, to mám rada.

 

Dejepis:

Hľadám si k nemu cestu, hľadám. Možno je zaujímavý, možno sa to dobre počúva, ale len do momentu, kedy si uvedomíš/sa začneš aj to učivo učiť. To je ozaj otrava, všetky tie roky, mená, ktoré sa niekedy dajú ťažko už len vysloviť, súvislosti atď. Možno, keby to nebolo brané až tak do hĺbky, tak by ma to bavilo viac.

 

Etika:

...:-) Naj predmet! Človek sa prakticky nič nemusí učiť, ani nie sú domáce úlohy(väčšinou), môže si vyjadriť svoj názor, rozvíja svojho ducha. Podľa mňa by malo byť viac etiky na školách. Lebo to ľudia potrebujú. Fakt, že hlavné mesto Albánska je Tirana a pod. ľudstvo nezachráni. 

 

Fyzika:

Ten z prírodných vied asi najmenej obľúbený. Neviem, možno je to tým, že učiteľka často chýbala, tak sme to učivo museli samoštudovať, možno je to tým, že väčšinu žiakov nebaví fyzika, preto bol na hodinách dosť často hluk a rozptyľovanie, ale nechytla ma nejak. Keby bol iný prístup zvyšku k tomuto predmetu, isto by ma bavil viac.

 

Geografia:

No, moji milí, nezabite ma, ale tento predmet ma asi zo všetkých najmenej baví. Totálna šprtačka, kde musíš do hlavy tlačiť veľmi veľa informácií, ktoré i tak v živote nevyužiješ, a i keby sa naskytla tá možnosť ich využiť, nestihneš to, lebo po písomke, na ktorú sa pripravuješ mesiac, minimálne 80% zabudneš, aby si mal viac priestoru na ďalšie veci, ktoré si budeš pamätať iba do nasledujúcej písomky.

 

Hudobná výchova:

Na tú som nechodila v škole, iba na umeleckej 1 rok, ale podľa mňa môže byť aj na základke zaujímavá, ak ťa nenútia spievať na známku alebo sa zbytočne veľa šprtať. Taký oddych.

 

Informatika:

Veľmi potrebná k životu, učí sa tam dosť často to, čo si človek zapamätá ľahko, takže sa nemusí učiť na ňu doma(ak sa nerátajú projekty, ktoré moc nemusím), čo veľmi vítam. Ale inak v škole, som rada, že aspoň v škole nečumím do PC a ono mi tam dajú informatiku. xD Ale inak v poho.

 

Literatúra:

Litika mi príde ako také vnucovanie. Nebola by som proti, keby sa len čítalo a bola by to oddychovka ako výtvarka či hudbobná výchova. Nebola by som proti, keby sa i nejaké veci museli učiť. Ale prečo musí byť toho toľko? Veď i tak nám to bude v živote prakticky na nič.(to nemôžeš vedieť). Vrchol je, že je z toho povinná maturita. Načo mi to bude, resp. prečo je litika dôležitejšia ako napr. biológia, keď je povinná? Slovinu človek potrebuje, anglinu tiež. Ale načo litieratúru? Nemám nič proti nej, ale proti tomu, že ju nútia sa učiť každému. A povinné čítanie? Ak ho tak veľmi chcete, tak ho robte v škole, nieže my budeme sa ďalej učiť neviem aké veci na litike a + doma ešte povinne čítať. Asi tak: Literatúra - ok, učenie literatúry - radšej pomlčím.

 

Matematika:

Ak ste pozornejšie čítali, tak ste asi zistili, že predmety typu matika mám rada. Ona je čisto tá zložka, ktorá sa mi na učení páči. Človek, ak pochopí princíp, ak sa ho naučí, musí sa minimálne šprtať. Podľa všetkého by mala byť môj obľúbený predmet, ale nie je(možno iba obľúbenejší, ale nie naj). Pri nej sa môže človek ľahko pomýliť, navyše nevie po písomke hneď výsledky(pri šprtacích predmetoch, ako ich volám ja, si odpovede, ktorými si nie je istý, potom rýchle overí, ale pri matike si všetky čísla nezapamätáš). A keď sa kombinuje viac učív(zvlášť logické a slovné úlohy), tak tiež neskáčem radosťou.

 

Nemčina:

Tak tú mám aspoň za mak rada iba kvôli tomu, že ju možno budem v živote potrebovať, lebo v Európe je veľa nemecky hovoriacich krajín (obzvlášť Rakúsko). Keby nie toto, nemala by som motiváciu sa ju učiť a asi by šla za geografiou.

 

Občianská náuka:

Tento predmet je z veľkej časti užitočný pre budúci dospelý život. Celkom mi príde už len z toho dôvodu ok, i keď tieto ekonomické bláboly moc nemusím. Našťastie to nemusím riešiť, lebo ja som na občiansku nechodila.

 

Pracovné vyučovanie:

Toto je sila zdarma, žiaci pozametajú, pozhrabujú lístie, namaľujú plot, čo nemusí robiť učiteľ zdarma. Vďaka tomu, že je to v rozvrhu, tak je to vlastne krytá detská práca. :-D Ale vážne, je to tiež oddychový predmet, na ktorý sa nemusí človek až tak veľmi pripravovať. No neviem, presne, lebo ani na pracovné som nechodila.

 

Slovenčina:

Potrebné je ju vedieť, ale mne príde dosť komplikovaná. Od Monitora mám syndróm, že keď niečo píšem, strašne si dávam pozor(alebo si aspoň pomyslím), že či je to správne. Obzvlášť to platí pre čiarky. Niekedy býva ozaj ťažká, ale musí byť, čo už.

 

Telesná výchova:

Môj naj naj naj naj naj najobľúbenejší predmet!!! Kľudne by mohol byť častejšie  na úkor iných predmetov napr. namiesto geografie alebo dejepisu. A prečo telesnú tak veľmi milujem? Pretože som z nej oslobodená a týmpádom mám voľno :-D :-D, keď je telesná 1. či posledná hodina, tak som doma :-D. Mala som ísť na športový gympel, ale tam by mi asi oslobodenie neakceptovali :-D :-D :-D. A inak globálny názor? Treba mať nejakú kondičku, ale podľa mňa by nemali známkovať naše telesné schopnosti, každý je iný. Na vysvedčenie by sa malo dávať iba to, či žiak absolvoval daný predmet.

 

Výchova umením/výtvarná výchova:

Isto očakávate, že ju mám radšej, ako ju v skutočnosti mám. Rada mám výtvarku, ale takú sama pre seba, nie, keď mi diktujú. I keď aj tak patrí medzi moje obľúbenejšie predmety. Len tento šk. rok bola výchova umením posledná hodina, tak so bola radšej, keď odpadla.