Názory a myšlienkové pochody

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Mám krásny život, plno ľudí by so mnou menilo isto, síce nemám luxus a pod., ale mám základné hodnoty ako zdravie(väčšinou), rodinu,
strechu nad hlavou a FIMO. No i napriek tomu sú nejaké veci, ktoré mi na svete prekážajú, a to neznamená, že mám zlý život, len
jednoducho chcem sa s vami o ne podeliť, aby ste vedeli, že ani ja nie som ako v bavlnke(maximálne v antialergickej xD).

Poznáte ten pocit, keď urobíte chybu menšiu ako mravec, no niekto alebo niečo v tom vidí niečo oveľa väčšie, než to v skutočnosti je.
Mne sa to stáva dosť často. Mám v pamäti, ako som raz jednu kámošku naháňala a ona sa potom so mnou dlho nebavila, možno ju to
trocha vytočilo, ale zo začiatku sa aj smiala, neviem, ale asi som to prepískla. No určite nie až tak, aby ona pri každom stretnutí so mnou
minimálne 2 týždne bola mrzutá. Takisto si aj spomínam na takú menšiu rebéliu na písomke z chémie, kde som si všimla tabuľku na stene,
kde bola odpoveď na otázku, ktorá bola na písomke, učiteľka ma zhučala a povedala, že by som si zaslúžila 2 zo správania. Akože nerada
dostávam horšie známky ako 1, ale zo správania, to neznesiem, ona ma normálne urazila! Akože hej, pochopila by som to, mala som držať
zobák, no čo sa stalo po hodine? Učiteľka mi povedala, že vraj to nemyslela vážne a že to ona na mňa len tak nakričí a potom sme zase
kámošky...ehm...to ako vážne?!!!??? Tak prečo potom na mňa kričí, keď sa nehnevá? Akože mňa chce vytočiť, alebo jej nejaká /slovo,
ktoré v tomto spojení u mňa spôsobuje otvrený nožík vo vrecku, hoci nemám vrecko/ výchova?!!!?? No ak je výchova prísnosť a krik, tak
potom sa idem dobrovoľne vystreliť na...Mars? Radšej počkám, kým budú ľudí strieľať na nejakú vzdialenejšiu planétu. Úprimne ľutujem
takých ľudí(hlavne učiteľov/ky), ktorí sa dokážu vytočiť aj nad maličkosťami, stres škodí zdraviu oni si svojím hnevom neuveriteľne
škodia...ich chyba, ale škodia aj nám, nevinným ľuďom.

Urobím malú chybu a niekto z toho hneď robí drámu a ja mám potom výčitky svedomia, že som dotyčného/ú nahnevala. Človek by si aj
povedal, kašlem do teba, tvoja chyba, ale jednoducho, ja si to tak aj poviem, ale potom mám ešte väčšie výčitky, jednoducho som
vymäknutý mäkkýš. (zdravím Masláka z Paneláku, ktorý toto povedal, mám to aj v komixe). Najhorší je na tom celom mamin názor:

Ja nepoznám maličkosti, aj z iskierky môže vzniknúť oheň, ktorý podpáli celý dom.

Fú, ešte raz mi to povie, tak ja ten dom naozaj podpálim, nie iskierkou, ale plameňometom!
Jasné, je na tom niečo pravda, ale vadí mi to z dvoch dôvodov. 1. Keď to platí pri niečom, neznamená, že to platí aj pri inom. Netreba
robiť zo všetkého drámu, napr. ja potichu niečo trepnem spolužiakovi a učiteľka na mňa nakričí, ako keby som tou iskierkou podpálila
školu. Ľudia, zobuďte sa! To by sa svet nikam nepohol, keby si človek vyčítal každú chybu...však on sa aj tak nikam nehýbe...aha... a
druhý dôvod? 2. Mama to veľmi často opakuje, do mačky, a čo ak je toto práve tá iskierka, že to vkuse opakuje?

Inak k prehnaným reakciám patrí, ako vyššie spomenuté, aj nervozita, preto sa niekedy nedivte, ak budem na niekoho podráždenejšia, asi
si to zaslúži, ja neviem, ale keď niekto ku mne nie je dobrý, tak jednoducho nemám takú silu byť k nemu/nej aj napriek tomu dobrá.