Názory a myšlienkové pochody

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Ach, nemá to cenu ďalej tajiť. Mala by som vám konečne napísať, čo chcem vlastne v živote ďalej robiť, keď vyrastiem. Začnem pekne od začiatku. Keď som bola malá, hádam moje prvé vysnené zamestnanie bola kvetinárka. Potom som zistila, že kvety sú síce pekné a pestré, ale nie sú až tak chutné ako sladkosti, tak moje 2. vysnené povolanie bola cukrárka, ale aj z toho nejaké zišlo, cukrárov je všade veľa, ale aj keby nie...neviem, jednoducho som tento sen upustila.... Nejako okolo 4.triedy som chcela byť profesionálnou keyboardistkou a hrať nejakej kapele, dokonca som aj rok chodila do hudobky. Donedávna som chcela byť módnou návrharkou alebo dizajnérkou, jednoducho navrhovať niečo pekné. Ale dosť často, keď som sa rozprávala s mojou mamou o psychológií a takých veciach, tak mi vravela, že by som mala ísť za psychologičkou (alebo za psychologičkou xD?). Stále som chcela byť nejakou tou dizajnérkou, trocha som ako nad druhou variantou, keby sa mi nepodarilo dostať do školy, uvažovala aj nad krajčírstvom. No čím viac sa blížil koniec základky, tým viac nám prišla dizajnérska škola nereálna, lebo bola moc ďaleko. Až 6 km od domu! V porovnaní so základkou, ktorú mám 20m od domu je to rozdiel. Nechcelo sa mi predstavovať si, ako si budem každé ráno privstávať a čakať na autobus, viem, som trocha rozmaznaná, ale snáď by som to nejako utiahla. Keby sa 12.5.2014(viem to na deň presne, lebo vtedy som napísala článok na tú tému, ktorý som ešte nezverejnila) vo mne niečo nezlomilo. Mama mi po našej spoločnej debate už asi 107.krát povedala, že by som mala ísť za psychologičkou. Tak sme v ten deň naozaj nad tým začali reálne uvažovať. Môj ďalší sen do budúcna - psychologička. Pôvodne som chcela ísť aj na umeleckú školu a potom na výšku študovať psychológiu, lebo na gympel som ani za svet nechcela ísť...ani neviem, kedy a prečo sa to vo mne zlomilo, lebo teraz zase bojujem za to, aby som sa na gympel dostala :-D, asi je najbližšie...:-D.  

 

No nič, dám vám sem článok, ktorý som napísala v osudný deň 12.5.2014. V podstate všetko v ňom platí, až na bod ,,hnusný gympel" a na to, že som ôsmačka. Doteraz nechápem, ako som mohla tak zmeniť názor na gympel...

.

.

.

Čo takto, keby som bola psychologičkou?

 

 

Prečo by som chcela ísť?

-Lebo haluz: Vraj mám/mala som(keď mala, to je dôkaz, že som nemala, lebo autizmus máš od narodienia do smrti) ľahšiu formu autizmu a predstavte si: Autista psychológ! To by som sa možno dostala do Televíznych novín!!!(bez toho, aby som musela niekoho zabiť/okradnúť a pod.), ako vraví moje heslo:Pre lásku čokoľvek, moja láska je haluz.

 

-Lebo by som chcela zmeniť svet: Muhahá!!! Ale teraz vážne, nevravím, že všetky moje názory sú ok a že som zjedla všetku múdrosť sveta, ale podľa mňa určite sú v niektorých smeroch moje názory lepšie, napríklad niekto je na niekoho zlý a ja by som mu poradila, nech nie je, nech sa porozprávajú (zjednodušene).

 

-Lebo chcem pomáhať: Jo, jo, ja vždy musím robiť niečo užitočné(ak nerátam hodiny strávené počúvaním hudby), najlepšie, ak niekomu tým aj pomôžem. Keby som bola psychologička, tak by som mohla pomáhať ľuďom a svet by bol krajší. 

 

-Lebo sa aj ja niečo naučím: Viac hláv, viac rozumu, viac príbehov, viac poučení...spôsob vyriešenia problémov iných mi pomôže pri spôsobe vyriešenia mojich problémov alebo problémov ďalších iných, je to kolotoč, ale taký dobrý.

 

-Viac voľného času: Keby som bola napríklad učiteľkou, nemala by som moc voľného času, musela by som opravovať písomky a ešte neviem čo a psychológ? Príde domov a môže si robiť čo len chce. Môže tvoriť z FIMA alebo dávať haluze z práce na blog(Psychológia, to je základ srandy!), ozaj, myslíte si, že lekárske tajomstvo platí aj pre psychológov? Asi hej :-/ xD 

 

A prečo by som nechcela ísť?

-Hnusný gympel: Na gymnázium by som určite nechcela ísť, tam sa všetko skúma dopodrobna a človek nič nerobí, len sa musí učiť a učiť, ako na základke, ja som rada, ak nejako vyštudujem základku a potom budem mať od všetkých fyzík, dejepisov, geografií(prečo píšem v množnom čísle?) a podobných pre život takmer nepodstatných predmetov pokoj. Ja mám svoje záujmy(FIMO) a učenie nie je určite na 1. mieste.

 

-Čo ak budem nakoniec namiesto psychologičky ja ten pacient?: Počúvať problémy iných, to dá človeku zabrať, je mu z nich potom smutno, môže spadnúť do ťažkých depresií a jednoducho.... Ale mama mi vraví, že ma bude tešiť to, že niekomu pomôžem, za ten risk by to stálo.

 

-Vysoká škola: Tiež ťažká vec, ale toto by mi asi až tak nebránilo v rozhodovaní. Všetky tie reči, že sa študenti musia učiť po nociach, príde mi, že sa dá tomu vyhnúť. Ak si správne rozdelíš čas a neučíš sa na poslednú chvíľu, alebo ak už nemáš dieťa a iné časovo náročné starosti, tak sa to dá podľa mňa v kľude zvládnuť, navyše pre jednotkárku...

 

-Autista?: Toto by som skôr povedala, že prečo by som nemohla byť. Človeku, o ktorom sa také niečo šuškalo, tak neviem, či mu dovolia byť psychológom. 

 

Však som iba ôsmačka, uvidím, ako sa to všetko vyvinie, možno nakoniec skončím ako napr. modelka(éra nedokonalých modeliek aj tak čoskoro príde!), alebo niečo oveľa nereálnejšie. Ale asi skončím buďto ako psychologička, alebo dizajnérka(alebo hocičo iné, kde treba kreativitu). 

.

.

.

Gympel(ak sa mi podarí dostať) sa študuje 4 roky, uvidím, či za ten čas znova nejako zmením rozhodnutie, ale snáď mi vydrží, veď už aj tak to všetkým tvrdím, že gympel, to je moje...ale mám vyhliadnutú ešte 1 školu(ako inak, v našom meste), ktorá je ľahšia, takže ak by aj gympel neklapol, nebudem mať z toho takú smutnú hlavu, lebo aspoň pôjdem na ľahšiu školu :-D, ja to nechám na osud, ale radšej by som išla na gympel, lebo tam pôjdu aj niektoré spolužiačky.