Všedný denník

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Zdroj: Pinterest.com

Vonku je zamračené, také nostalgické. Rozhodla som sa, že si pustím popri kreslení piesne, ktoré som si púšťala pár rokov dozadu. Chytila som takú nostalgiu, až som z toho dostala chuť znova napísať nejaký zmysluplný článok na blog, nie len nejaké Meme alebo niečo na predaj. Ach, chýbajú mi tie časy, tie začiatky puberty a blogovania, základná škola, kde bolo minimum učenia...za tie roky sa toho veľmi veľa zmenilo.

Spútaná vnútrom aj vonkajškom

A ako lano sa používa čas, povinnosti a kritiku. Niekedy som mala kopu voľného času, že som si ani neuvedomovala, ako život plynie. Jednoducho som prišla zo školy, niečo som si napísala a šla blogovať, robiť popisky do menu a inú pofidérnu grafiku...zadarmo. Dnes je to iné, času málo. Kalkulujem každú voľnú chvíľu, chcem byť čo najviac produktívna, vidieť výsledky, zanechať stopu v časopriestore a vo svojich spomienkach, čo najviac naplniť dušu za čo najkratší čas. Kedysi som to tak nevnímala, lebo som toho mala dostatok, priam nadbytok. Navyše si veľa vecí ,,tabuľkujem“(až záhadné, že nechcem študovať matiku) dokonca mám už i vyrátané, že približne 48 hodín čistého času strávim v škole nad fyzikou do konca školského roka a života (a na koniec fyziky sa tešte aj vy, bude o tom článok, heh). Kedy som jednoducho šla, šla, šla voľne. V tomto smere som sa cítila slobodnejšie, ale viem, môžem si za to sama. Ale na druhú stranu, aspoň sa mám, na čo tešiť #endfyz.

Ďalšou vecou je kritika, z mojej strany aj zo strany okolia. Som väčšia, tak sa na mňa a môj image kladú vyššie nároky. Tým nechcem povedať, že musím byť pani dokonalá, čo nie som, a že mám z toho komplexy. Tým chcem povedať, že veci, ktoré som robila pár rokov dozadu by som si už dnes jednoducho nemohla dovoliť. Verte mi, bol to des(a to som to najhoršie dávno odstránila z dohľadu živočíšnych očí všeho druhu). To je i dôvod, prečo už toľko nepíšem verejne. Ono síce milujem písanie denníkov, ale polovica z toho nie je vhodná na zverejnenie a druhá je zase pre vás, nezainteresovaných, nezáživná. Možno som k sebe niekedy až veľmi kritická, ale zase si to vynahrádzam v iných smeroch xD. Ďalším dôvodom je aj to, že píšem do školského časopisu (niekedy pridám odkaz), takže moja potreba písať nezanikla. Dosť som sa venovala aj SOČ, ktorá vzdialene(veľmi vzdialene) tiež pripomína trocha blog xD. Tiež je to textový dokument a ... to je asi tak všetko, čo má s blogom spoločné. Keď ju však prepisuješ a opravuješ už po x-tý krát, tak verte, že vaše potreby ťukať do klávesnice to zasýti, priam presýti, a naučí vás to zvažovať, akú klávesu stlačiť, aby mal text hodnotu.