Grafika

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

 

.

.

.

.

.

.

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

 

.

.

.

.

.

.

.

.

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Videonávod

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Keby nebolo minulosti, neviem čo by bolo, lebo minulosť v nás vytvára povahu, akí sme, takí sme viac menej preto, akú sme mali minulosť, minulosť sú vlastne spomienky, raz napísal jeden blázon:,,Aj ten najkrajší zážitok by som nechcela zažiť, ako by som naň nemala spomienky." Ten blázon som ja a za svojim si stojím, možno by som si to v ten okamih užila ale čo z toho, keby som na druhý deň nevedela, že sa to stalo, jednoducho zážitky sú hlavne aj o spomienkách a spomienky sú minulosť. Ja veľmi často spomínam na svoj minulý život (nie ako minulý život v inom tele, ale ako čo som zažila), keď sa tak spätne zamýšľam, škoda, že sa to nezopakuje, preto si chcem užiť túto fázu môjho života, lebo už sa nikdy nezopakuje a potom si len môžem nostalgicky spomenúť, aké to bolo, keď to alebo to. Chcem si život vychutnať a niektoré veci brať z nadhľadom, ale niekdy sa to nedá, lebo potom to bude už minulosť a ja si budem búchať hlavu o múr, že nemôžem zmeniť minulosť, všetkého s mierou.

Teraz trochu vedecky

Kdesi som počula (a aj tomu verím), že všetko čo my vnímame je vlastne minulosť, lebo kým to mozog spracuje, aj keď iba svetlo, tak je to minulosť aj keď iba o 0,0000000000001(číslo som si vymyslela) sekundy, ale je to minulosť, aj bolesť ,,cestuje" telom nejakou rýchlosťou, kým to náš mozog začne vnímať, takže my vlastne stále žijeme minulosťou, ale naša pamäť je taký, že si tú minuosť zapamätá aspoň trochu (o čom je reč) lebo ak by nie, tak stále by sme mali pocit, ako keby sme zapli TV a nevedeli by sme o čom je reč(lebo nič by si mozog nezapamätal) minulosť je s nami stále, či si to uvedomujeme, či nie a musíme žiť teraz v prítomnosti tak aby sme mali dobrú minulosť.

Podkategórie