Home

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Čawce mravce! Servus kaktus! :-D

Volám sa Denisa a mám 16 rokov. V blogovaní nie som nováčik, prichádzam sem z blogu Hellgirlll.blog.cz, ktorého fantóm sa tu dosť často objavuje(hlavne pri vtipných obrázkoch mojej tvorby, pri ktorých sa mi nechcelo mazať starý zdroj). Napíšem vám tu aspoň základné veci o mne, zvyšok si domyslíte, keď budete skúmať môj blog. Tak fájn, začnime:

1. Cca 5 rokov(podľa toho, kedy čítaš tento text) fandím Martinovi Chodúrovi :-)

2. Chovám doma žabky...albínky(druh pazúrnatka vodná), potvorky malé! :-D 

3. Tvorím a predávam výrobky z polymérovej hmoty a moje obľúbené slovo je FIMO, hoci tvorím z Cernitu.

4. Milujem haluze, humor, plno ľudí mi vraví, že som optimista, no aj ja mám smutné chvíle...

5. Už 2x bola v TV Markíza o mne reportáž (1. o predajnej dobročinnej výstavke FIMO výrobkov na mojej škole, 2. keď som dostala ocenenie Krištáľové srdce Ferdinanda Martinenga za už spomínanú výstavku)

6. Školu mám rada hlavne kvôli tomu, že tam je to, čo sa spomína v bode 4. 

7. V 8. ročníku som bola zamilovaná do svojho učiteľa angličtiny, čo spomínam pri každom vtipe, ktorý s tým len trocha súvisí. 

8. Keby niet ocka, tento web by neexistoval (translation: Díky foter! xD)

 

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Ďalšia z mojich poézií. Poznáte ten pocit, keď máte pocit, že nech urobíte čokoľvek, nebudete docenení a cítite sa ako neviditeľní? Bojíte sa, že je to zbytočné, no v skutočnosti ťa a tvoje činy vidia, len ty to nevidíš, lebo oni to nedávajú najavo? Je to dosť zložité. Dám príklad - svoje žabky. Kŕmim ich, maznám sa s nimi, prihováram sa k ním, ale ony mi nikdy neodpovedia, nemôžem vedieť, že či ma vnímajú, či ma majú rady, nemôžem vedieť, či vôbec vedia, kto som. Možno to vedia, len to nedokážu vyjadriť. A toto neplatí len pre žabky a iné zvieratká, niekedy sa to stáva aj pri ľuďoch. Vtedy má naozaj človek pocit, že je za takým sklom

Duša v skle

Ahoj, pozri sa kúsok nižšie,
čo tam vidíš, tak povedz,
asi iba len spomienky staršie?
Prečo na moju prítomnosť nereaguješ?

Neboj sa ma, som tu stále,
len ty sa tváriš, že to nevieš.
Cítim sa ako v nepriehľadnom skle,
Necítiš, či ma len z diaľky sleduješ?

Cítim sa ako zblúdený duch,
čo v bludisku hľadá cestu,
chcem rozvolať rozruch,
dať riadnu lekciu tomu sklu.

Chcem to sklo na tisíc častí rozbiť,
prečo sa už dávno nezničilo?!
Prečo sa nedokážem oslobodiť?
Veď sa mi to už toľkokrát podarilo.

Vtedy, spomínaš? Keď som bola šťastná,
bolo vidieť každý môj detail.
existuje na môj problém odpoveď jasná?
Ak ma aspoň trocha vidíš, tak to netaj.

Nechať zábrany tak, aby sa nakoniec,
spojiť sa, vidieť sa, vyliezť z klietok.
To nebude znamenať koniec,
to bude nový, krajší začiatok.