Básne

(4.11.2016 20:58) http://detskycin.ludialudom.sk/detskycinroka/dusan-a-tomas-zachranovali-zivoty-pri-leteckom-nestasti/ < prosím, hlasujte. Kámoška ma poprosila, aby som si to dala na svoj blog, ale dávam to sem i preto, lebo si tiež myslím, že je to uznania vhodný čin. #respect

(viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Dnes mi mama medzi riadkami povedala, že som zošit(špekulujem), to je jedno, čo myslela v skutočnosti, táto myšlienka ma rozhodne inšpirovala a napísala som báseň

Zošit

Som ako zošit,

čo zapíšem, to nejde vrátiť.

Vnímam detaily,

plno vecí do mňa zapísali.

Bratia rozum a cit.

Niekedy sa dokážu mýliť.

V tom sveta džavot,

o tom je život.

 

Vytrhnem všetky

zlé spomienky.

Nepíš doň tvojím,

perom starým.

Nenúť ma ničiť sa.

Nadzemsky chcem cítiť sa

vždy keď sa doň pozriem,

aj keď nikomu nepoviem

celú časť jeho obsahu,

lebo na to nemám odvahu.

 

Som ako zošit,

čo o básniach chce túžiť.

Rozpísať sa vo veršoch,

i keď o nezmysloch.

O pozitívach sveta,

keď sa raduje malé dieťa.

Keď nová láska splanie,

keď sa splní prianie.

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Ďalšia z mojich poézií. Poznáte ten pocit, keď máte pocit, že nech urobíte čokoľvek, nebudete docenení a cítite sa ako neviditeľní? Bojíte sa, že je to zbytočné, no v skutočnosti ťa a tvoje činy vidia, len ty to nevidíš, lebo oni to nedávajú najavo? Je to dosť zložité. Dám príklad - svoje žabky. Kŕmim ich, maznám sa s nimi, prihováram sa k ním, ale ony mi nikdy neodpovedia, nemôžem vedieť, že či ma vnímajú, či ma majú rady, nemôžem vedieť, či vôbec vedia, kto som. Možno to vedia, len to nedokážu vyjadriť. A toto neplatí len pre žabky a iné zvieratká, niekedy sa to stáva aj pri ľuďoch. Vtedy má naozaj človek pocit, že je za takým sklom

Duša v skle

Ahoj, pozri sa kúsok nižšie,
čo tam vidíš, tak povedz,
asi iba len spomienky staršie?
Prečo na moju prítomnosť nereaguješ?

Neboj sa ma, som tu stále,
len ty sa tváriš, že to nevieš.
Cítim sa ako v nepriehľadnom skle,
Necítiš, či ma len z diaľky sleduješ?

Cítim sa ako zblúdený duch,
čo v bludisku hľadá cestu,
chcem rozvolať rozruch,
dať riadnu lekciu tomu sklu.

Chcem to sklo na tisíc častí rozbiť,
prečo sa už dávno nezničilo?!
Prečo sa nedokážem oslobodiť?
Veď sa mi to už toľkokrát podarilo.

Vtedy, spomínaš? Keď som bola šťastná,
bolo vidieť každý môj detail.
existuje na môj problém odpoveď jasná?
Ak ma aspoň trocha vidíš, tak to netaj.

Nechať zábrany tak, aby sa nakoniec,
spojiť sa, vidieť sa, vyliezť z klietok.
To nebude znamenať koniec,
to bude nový, krajší začiatok.

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Chýbajúca časť môjho ja

 

Dokážeš naďalej udržať svoj úsmev,

keď väčšia časť teba odchádza?

Z duše počúvať ten šťastný spev?

Prísť na to, odkiaľ žiaľ pochádza.

 

Nahoď falošný optimizmus, nevadí

okolie bude vidieť dokonalý klam,

priznať sa, to každému škodí,

nakoniec aj tak zostaneš sám.

 

Však nikdy sa to nik nedozvie,

to, že ti jadro duše chýba.

každý ti tvoje pretvárky zje,

ale to nebude tvoja chyba.

 

Udrž škrupinu šťastia v celku,

vo vnútri sa môže diať všetko.

Môžeš byť osamelá ako v útulku,

zvyšok teba bude žiť iba krátko.

 

Bolí ťa, keď sa z teba trhá,

to, čo ti k srdcu priráslo?

Aj tak tvoja situácia úbohá,

a nikoho to ani len nestriaslo.

 

Pozri sa okolo, je to hlúpe!

Ľudia trpia hladom a aj smädom,

a s tebou iba primitívnosť húpe!

A tvoja duša trpí neustálym plačom.

 

Musíš sa trápiť kvôli malej chybe,

časť, ktorá v tvojom svete nie je?

O tvojej normálnosti som na pochybe.

Vážne strácaš posledné kúsky nádeje?

 

 

Tvoj smiech, to bol ešte dávny vek.

Ale teraz predstierať musíš,

že si bez problémov človek,

ale či niekedy bude, to netušíš.

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Mikuláš, Mikuláš,
čo v tom vreci, čo tam máš?
Dúfam, že niečo dobré,
napríklad jablko a z neho odhryznuté

Ja nechcem to jablko sladké,
ja chcem tablet v Apple značke
A ak ťa toto moc vystraší,
prosím si značku LG.

Asi budeš z môjho želania puk,
ale ja si želám aj nový notebook
a k nemu štýlovú myš.
A ja a chamtivosť? Čo si o mne myslíš?

Radšej mi pribal ešte pralinky rumové
ale bez praliniek, iba rum, jasné?
A nedávaj ich do čižmičky mojej,
boli drahé, sú z kože pravej.

Radšej mi to daj do rúčky,
jo, mám na nej tetovačky.
A veľmi prosím prosím,
pribal mi tam ešte mobil.

Mikuláš niečo čierne a lesklé drží,
to bude pre mňa, to tuším
Žeby sa to môj mobil tak leskne?
Nie, to je len čierne uhlie!

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Táto básen je pre nemenovanú osobu.

 

Môj exil

Neviem, kedy som tak zhrešila,

možno som do toho padla nejako,

alebo je tu temná sila,

mám pocit, že prežívam ledajako.

.

Keď umieram v beznádej,

na Zemi prežívam peklo.

Ale môj mozog básni o osobe milej.

Ona mi dá do poriadku všetko.

.

Sťa anjel nádeje, je ona,

pomáha prežiť plno ťažkých chvíľ.

Ona je moja podpora duchovná,

ona je môj exil!