Home

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Čawce mravce! Servus kaktus! :-D

Volám sa Denisa a mám 16 rokov. V blogovaní nie som nováčik, prichádzam sem z blogu Hellgirlll.blog.cz, ktorého fantóm sa tu dosť často objavuje(hlavne pri vtipných obrázkoch mojej tvorby, pri ktorých sa mi nechcelo mazať starý zdroj). Napíšem vám tu aspoň základné veci o mne, zvyšok si domyslíte, keď budete skúmať môj blog. Tak fájn, začnime:

1. Cca 5 rokov(podľa toho, kedy čítaš tento text) fandím Martinovi Chodúrovi :-)

2. Chovám doma žabky...albínky(druh pazúrnatka vodná), potvorky malé! :-D 

3. Tvorím a predávam výrobky z polymérovej hmoty a moje obľúbené slovo je FIMO, hoci tvorím z Cernitu.

4. Milujem haluze, humor, plno ľudí mi vraví, že som optimista, no aj ja mám smutné chvíle...

5. Už 2x bola v TV Markíza o mne reportáž (1. o predajnej dobročinnej výstavke FIMO výrobkov na mojej škole, 2. keď som dostala ocenenie Krištáľové srdce Ferdinanda Martinenga za už spomínanú výstavku)

6. Školu mám rada hlavne kvôli tomu, že tam je to, čo sa spomína v bode 4. 

7. V 8. ročníku som bola zamilovaná do svojho učiteľa angličtiny, čo spomínam pri každom vtipe, ktorý s tým len trocha súvisí. 

8. Keby niet ocka, tento web by neexistoval (translation: Díky foter! xD)

 

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Roku 1959 som sa oženil, o necelý rok sa nám narodil syn. Po ďalšom roku sme dostali učiteľský byt v starom kaštieli, kde sa nachádzala aj základná škola. Okrem nás tam býval ďalší kolega učiteľ, no ten sa doma zdržiaval málokedy. Najmä večer cez soboty a nedele pôsobil prázdny kaštieľ tajomne a strašidelne. My sme bývali na prvom poschodí, dolu sa schádzalo po schodoch. Raz v nedeľný večer, v decembri 1961, sa udialo niečo zvláštne. Poobede k nám prišla neznáma starenka (nikdy predtým, ale ani potom nás viac nenavštívila). Sadla si, zhovárala sa s gravidnou manželkou a pýtala si od nej soľ. Keď ju dostala, odkrivkala domov. Ja som sa veľmi čudoval, prečo si ju prišla pýtať až do vzdialeného kaštieľa, keď iné domy sa nachádzali oveľa bližšie. Neskôr som zistil, že starenka bývala pri dobrých susedoch. Asi okolo osemnástej hodiny, keď sme už začali večerať, vyrušilo nás hlasné mačacie mňaukanie za našimi dverami. Rozhodol som sa, že tejto cudzej mačke dám niečo zjesť a ona odíde. Aj som tak urobil, no o chvíľu mňaukala opäť. Keď už prišla po tretí raz, schytil som metlu, že ju odoženiem. Otvoril som dvere, chcel som ju udrieť, ale nemohol som. Zdvihnutá ruka s metlou, mi znehybnela. Mačka na mňa chvíľu pozerala, potom zoskočila z murovaného zábradlia a zmizla. Kde a ako, neviem dodnes. Nevidel som ju totiž zísť ani dolu schodmi, ani vybehnúť hore na povalu. Pritom chodba pred dverami bola osvetlená dobre, nad dverami visela žiarovka. Zrazu celým mojím telom prebehla silná triaška, lebo v mysli sa mi vybavili mačkine oči. Boli presne také, aké mala tá stará pani, čo k nám zavítala poobede. Alebo ešte presnejšie - v očiach mačky som spoznal tú starú pani. Úplne vykoľajený vrátil som sa do kuchyne, ale manželke som príhodu zamlčal. Priznávam, že asi o hodinu neskôr, keď bolo treba zájsť do pivnice po uhlie, chýbala mi odvaha. Preto som zavolal aj ženu, a to napriek tomu, že sa celý večer cítila veľmi zle. Skoro vôbec sa s ňou nedalo hovoriť.
Na druhý deň, cestou do školy, stretol som spomínanú starú pani. Keď ma zbadala, prešla na druhú stranu. Odvtedy sa mi vyhýbala, nikdy sa so mnou nechcela stretnúť.
O tejto príhode premýšľam často, ale neviem si urobiť nijaký záver. Faktom ostáva, že sa skutočne stala.

Zdroj