Home

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Čawce mravce! Servus kaktus! :-D

Volám sa Denisa a mám 16 rokov. V blogovaní nie som nováčik, prichádzam sem z blogu Hellgirlll.blog.cz, ktorého fantóm sa tu dosť často objavuje(hlavne pri vtipných obrázkoch mojej tvorby, pri ktorých sa mi nechcelo mazať starý zdroj). Napíšem vám tu aspoň základné veci o mne, zvyšok si domyslíte, keď budete skúmať môj blog. Tak fájn, začnime:

1. Cca 5 rokov(podľa toho, kedy čítaš tento text) fandím Martinovi Chodúrovi :-)

2. Chovám doma žabky...albínky(druh pazúrnatka vodná), potvorky malé! :-D 

3. Tvorím a predávam výrobky z polymérovej hmoty a moje obľúbené slovo je FIMO, hoci tvorím z Cernitu.

4. Milujem haluze, humor, plno ľudí mi vraví, že som optimista, no aj ja mám smutné chvíle...

5. Už 2x bola v TV Markíza o mne reportáž (1. o predajnej dobročinnej výstavke FIMO výrobkov na mojej škole, 2. keď som dostala ocenenie Krištáľové srdce Ferdinanda Martinenga za už spomínanú výstavku)

6. Školu mám rada hlavne kvôli tomu, že tam je to, čo sa spomína v bode 4. 

7. V 8. ročníku som bola zamilovaná do svojho učiteľa angličtiny, čo spomínam pri každom vtipe, ktorý s tým len trocha súvisí. 

8. Keby niet ocka, tento web by neexistoval (translation: Díky foter! xD)

 

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Rozhodla som sa aj ja napísať nejaký strašidelný príbeh, keď už je ten Halloween, snažila som sa ho napísať čo najrealistickejšie, ale nestal sa, to je hádam jasné, len aby ste si o mne nemysleli, že som klamárka, blázon, alebo nejaká nadprirodzená bytosť.

.

Raz večer som si išla ľahnúť, všetci už spali, len ja nie, nemohla som zaspať. Zrazu som na ruke cítila niečo tak zvláštne chladivé, oči som mala stále zatvorené, i keď som videla cez viečka, že je miestnosť svetlejšia, strašne som sa vyľakala. Zvýšil sa mi pulz, od strachu som sa nemohla ani pohnúť, oči som mala silno zatvorené. Zrazu som počula aj také tiché, neviem ako to pomenovať, ťukanie, schovala som sa pod perinu a opakovala som si, že neotváraj tie oči. Potom som nakoniec tie oči otvorila, pomaly vykukla spod periny a videla som bielu hmlu v tme a malé iskričky. Zrazu mi odľahlo, až som sa strašne vyľakala. Z tej hmly vyšiel blesk. Potom si už nepamätám, lebo som zaspala. Ráno som videla trochu spálený papier na stole, to asi z toho blesku, vystrihla som tú časť, dala ju zalaminovať, navliekla som to na retiazku a teraz to nosím ako talizman a odvtedy sa cítim taká spokojnejšia.