Básne

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Ďalšia z mojich poézií. Poznáte ten pocit, keď máte pocit, že nech urobíte čokoľvek, nebudete docenení a cítite sa ako neviditeľní? Bojíte sa, že je to zbytočné, no v skutočnosti ťa a tvoje činy vidia, len ty to nevidíš, lebo oni to nedávajú najavo? Je to dosť zložité. Dám príklad - svoje žabky. Kŕmim ich, maznám sa s nimi, prihováram sa k ním, ale ony mi nikdy neodpovedia, nemôžem vedieť, že či ma vnímajú, či ma majú rady, nemôžem vedieť, či vôbec vedia, kto som. Možno to vedia, len to nedokážu vyjadriť. A toto neplatí len pre žabky a iné zvieratká, niekedy sa to stáva aj pri ľuďoch. Vtedy má naozaj človek pocit, že je za takým sklom

Duša v skle

Ahoj, pozri sa kúsok nižšie,
čo tam vidíš, tak povedz,
asi iba len spomienky staršie?
Prečo na moju prítomnosť nereaguješ?

Neboj sa ma, som tu stále,
len ty sa tváriš, že to nevieš.
Cítim sa ako v nepriehľadnom skle,
Necítiš, či ma len z diaľky sleduješ?

Cítim sa ako zblúdený duch,
čo v bludisku hľadá cestu,
chcem rozvolať rozruch,
dať riadnu lekciu tomu sklu.

Chcem to sklo na tisíc častí rozbiť,
prečo sa už dávno nezničilo?!
Prečo sa nedokážem oslobodiť?
Veď sa mi to už toľkokrát podarilo.

Vtedy, spomínaš? Keď som bola šťastná,
bolo vidieť každý môj detail.
existuje na môj problém odpoveď jasná?
Ak ma aspoň trocha vidíš, tak to netaj.

Nechať zábrany tak, aby sa nakoniec,
spojiť sa, vidieť sa, vyliezť z klietok.
To nebude znamenať koniec,
to bude nový, krajší začiatok.